Príbeh o tom, ako sa dá rozpíliť Bentley
PhDr. Ľudovít Petránsky
Čo potrebujete, aby ste mohli rozpíliť luxusné auto Bentley Bentayga? No predovšetkým samotné auto, pričom stačí aj jeho karoséria. A potom ďalšie maličkosti – odvahu, nápad, väčšiu dielňu, zopár odhodlaných kamošov, ktorí nefrflú, keď musia zopárkrát preniesť niekoľko metrákov kovu, pričom jeden z nich by mal mať kvalitnú karbobrúsku (prípadne aj dve) s viacerými kotúčmi.
Nie je zlé mať pred sebou viac času, asi tak pol až trištvrte roka, a nekonečnú trpezlivosť s pevnou vidinou cieľa. A, samozrejme, odhodlaného manažéra vo svetovej automobilke, ktorý toto všetko umiestni do patričných priestorov…
Všetko sa to zázračne poskladalo na prelome rokov 2016 | 2017, keď známa slovenská výtvarníčka Katarína Alexy Fígerová dostala na svoj pracovný stôl veľkú výzvu: rozpíliť Bentley!
Pocta poslednej karosérii
„Pre Volkswagen som už robila aj predtým dva veľké reliéfy, ktoré majú dnes umiestnené v kongresovom centre,“ začína svoje rozprávanie Katarína.
„Vtedy si ma vybrali celkom náhodne, druhý raz už išli predstavitelia automobilky za mnou cielene. Konkrétne to bol vtedajší manažér zo spoločnosti Volkswagen Slovensko Jan Waalkens, ktorý má vzťah k umeniu a moju tvorbu poznal. Povedal mi, že na Slovensku sa končí výroba modelu Bentley Bentayga a poslednú karosériu by chceli nechať firme v Bratislave ako poctu tomuto autu.
Nemali konkrétnu predstavu, ako by to malo vyzerať, len chceli, aby bolo z toho niečo zaujímavé. Samozrejme, súhlasila som.“
Najprv však Katarína pripravila návrh svojej výtvarnej predstavy v zmenšenej mierke. Zašla do hračkárstva a kúpila malý model Bentley. Keďže mali len biely, prestriekala ho na čierno. Biele Bentley totiž z bratislavskej linky nevychádzalo.
Svoj návrh predstavila manažérom z Volkswagenu a tí boli takí nadšení, že onedlho jej na dvore zaparkovala karoséria čierneho Bentley. Bola to elegantná karoséria posledného modelu vyrobeného na Slovensku, na ktorom boli rukou podpísaní všetci, ktorí s ním mali pri výrobe niečo do činenia. „Tieto podpisy som nechala na povrchu, aby to pôsobilo autenticky,“ približuje Katarína.
„A potom to prišlo. Nekonečné množstvo hodín pílenia, pri ktorom musel môj šikovný pomocník viackrát meniť nielen kotúč, ale aj brúsku. To auto bolo pevné ako malý tank, ale postupne sa nám ho darilo rozpíliť na požadované časti. Zároveň som mala pred ním rešpekt, lebo malo svoju vysokú hodnotu.“
Asambláž ako princíp výtvarnej tvorby
To však je však len polovica príbehu – doslova. Druhá polovica príbehu, čiže karosérie, sa použila na ďalších 14 obrazov. Rozpílené diely auta aplikovala Katarína na obrazy s rozmermi 90 × 100 cm. Nemali typickú postupnosť, spájalo ich Bentley a autorkin nápad. Aj tu je všetko dômyselne priskrutkované, aby sa neporušila krása povrchového materiálu. Nič nevyšlo nazmar, Bentley sa stalo súčasťou výtvarného diela.
Kto pozná Katkinu tvorbu, vie, že asambláž je pre ňu základný princíp.
Aj vo svojej voľnej tvorbe rada využíva nájdené predmety, či už z kovu, textílií, papiera, alebo z iných materiálov. Tie potom dotvárajú celkový výraz maľby, vdychujú jej ďalší život a prinášajú výtvarný experiment. Rytmizujú plochu a spolu s ťahom štetcom či špachtle prispievajú k znakovej skratkovitosti významov. Ako však tvrdí autorka, nie je to iba hra na náhodu, ale vopred premyslený spôsob, ako čo najjednoduchšie vyjadriť myšlienku alebo zážitok na maliarske plátno.
Bol som kurátorom viacerých Katkiných samostatných výstav, ktoré sa stretli s pozitívnym ohlasom u odbornej i laickej verejnosti, a viem, že aj na improvizácie je precízne pripravená.
Silný zážitok s podporou veľkej firmy
Samozrejme, zákazka pre Volkswagen si vyžadovala iný prístup, ale metóda zostala veľmi podobná. Katarína má bohaté skúsenosti aj s prácou s kovom (tvorba skulptúr), ale toto bolo čosi výnimočné. Rozpílenie Bentley si vyžadovalo zložitú koordináciu ľudí i postupnosti jednotlivých krokov. Technicky náročná práca trvala až do septembra 2017. „Bola som veľmi pyšná, že automobilka oslovila práve mňa – veď téma auta je skôr mužská záležitosť,“ s autorskou hrdosťou dodáva Katarína. „Asi ich zaujal práve ten kontrast dvoch rôznych svetov, ale dôležitý bol spomenutý Jan Waalkens. Nebyť jeho, tak sa to asi nezrealizuje. To bol človek, ktorý dal projektu zelenú a presadil vo vedení firmy, že to dokážem urobiť kvalitne.“
Dnes unikátne reliéfy-obrazy alebo tiež výtvarné asambláže visia v administratíve spoločnosti Volkswagen Slovakia neďaleko výrobnej linky. Aj to je dôvod, že pre širokú verejnosť sú neprístupné. Možno ich vidieť len na dni otvorených dverí, ktorý organizuje firma. A čo bude ďalej? „Rada by som v tom pokračovala,“ vyznáva sa Katarína, „bol to silný zážitok podporený sympatickým aktom veľkej firmy pri podpore umenia. Zostáva veriť, že takýchto aktivít bude v budúcnosti čoraz viac.“
