Biografia

Katarína Alexy Fígerová patrí k výrazným predstaviteľkám súčasnej generácie, ktoré vstúpili do slovenského výtvarného umenia v osemdesiatych rokov. Na jej výtvarný prejav prirodzene vplývala doba spojená s prejavom nových európskych maliarskych tendencií z konca sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Spočiatku grafická, no neskôr najmä maliarska tvorba sa vyznačuje vzácnym spojením postmodernistických tendencií. V jej umeleckom prejave sa spája americká gestická maľba s americkým expresionizmom 40-tych rokov minulého storočia, najmä spôsob akým interpretoval realitu napríklad Willem de Kooning. Bez akýchkoľvek násilných spojení s týmto umelcom, charakter vyjadrení v niektorých dielach umelkyne vidím identický, a to aj napriek tomu, že ich rozdeľuje veľké časové rozpätie a iné výtvarno-spoločenské súvislosti. Spoločné však majú to, že v tvorbe využívajú emocionálny symbolický potenciál základných aspektov maliarskeho procesu, a to gesta, farby, formy a štruktúry.

V dielach ako Červený kruh, 2015, Jazz Guitar from St. Germain, 2016, Ariadnina niť v bludišti snov, 2017 alebo Deň v Sóller, 2022, Kvet pre… 2022, sugestívny farebný výraz sa pretavuje do metaforickej reči a imaginatívnej hry symbolov a znakov. V Sne včerajšej noci, 2019, Carussel, 2021 alebo Golden Dutch tulips, 2023, sprítomňuje silné zážitky a inšpirácie z literatúry, hudby, ale aj vzdialených exotických krajín. Kladie ich do rozmanitých rovín, vrství, obmieňa a prekrýva. Sú symbolom Alexy Fígerovej významového kontrastu zmyslového a pocitového vnímania reality. Odvážne farebné tóny nanesené temperamentným maliarskym rukopisom sa prelínajú s dynamicky vedenou líniou. Asambláže a koláže nadobúdajú reliéfnu, až trojrozmernú podobu, sochy sú čoraz odvážnejšie tvarované, kde kov je razantne tvarovaný, ohýbaný, strihaný a zváraný.

Od prvých maliarskych prác ju charakterizoval intelektuálny záujem po poznaní sveta, fauny a flóry. Diela ako Dvaja kohúti, Veľké ryby v rybníku (obidva z roku 2016), Sovička čo vie čítať, Rybka tajných želaní (obidva z roku 2019), to je len zopár príkladov z humorných interpretácií zo sveta prírody. Láka ju však aj atmosféra doby, babylon času s jeho intenzívnym prežívaním reality a snahy nadviazať dialóg so súčasnými civilizačnými prúdmi. Prirodzeným spôsobom si prisvojuje výrazové prostriedky zdôrazňujúce explozívnu silu kontrastných a svietivých farieb, napätie medzi vrstvami a štruktúrami, ktoré vnáša do priestoru v maliarskych a sochárskych prácach.

Rada používa expresivitu línie a tvaru, ako aj monumentálnosť obrazového posolstva spolu s nájdenými predmetmi – objet trouvé, ktoré vkladá do obrazového priestoru. Wassilij Kandinsky na margo svojej tvorby raz povedal: „Jedného dňa som si uvedomil, že predmety mojej maľbe škodia.“ Katke práve neškodia, skôr naopak, dotvárajú jej výpovednú hodnotu diela. Vkladá do nich veci nájdené v starožitnostiach, na skládkach odpadu, na ulici, ale aj predmety pripomínajúce určité pekné a krásne zážitky, úžasné situácie s priateľmi a známymi – Jeden deň na Palau Island, 2015, Španielske leto, 2018, Paloma Negra, 2023. V jej obrazoch nájdeme vložené štetce, hracie karty, čipky, maliarsku paletu, husle, gramofónovú platňu, ale aj železo alebo piesok – Hlas z gramofónu, 2019, Roztržitá sova, Sovia sonáta (obidva z roku 2022). Maliarske gesto štetcom neraz znásobuje použitím špachtle alebo len rukopisom prstov.

Extrovertnosť maliarskeho prejavu sa u nej vždy snúbi s introvertnosťou intelektu. Prirodzene ako každý umelec, aj ona prešla dôležitým ľudským aj výtvarným vývojom, rozmanitými zmenami a premenami vo svojom živote. Môže sa zdať, že jej rozhodnutie študovať na Strednej priemyselnej škole grafickej v Bratislave výrazne ovplyvní ďalšie umelecké smerovanie. Je to skutočne tak, pretože rada kreslí. Klasická kresba sa prejavuje nielen v grafickej tvorbe, ale aj v  maliarskej tvorbe, kde presne vymedzuje geometrický tvar alebo štylizovanú podobu ľudskej postavy. Variabilita rôznych geometrických prvkov spolu s expresivitou maliarskeho rukopisu mala výrazný vplyv ako v počiatočnej tvorbe, tak hlavne v jej neskorších maliarskych dielach, najmä v tých, ktoré vyjadrovali premeny štruktúr, zmeny foriem a rozmanitosť tvarov.

Katka Alexy Fígerová ako veľmi vnímavý človek a umelec často vo svojich prácach využíva odveký symbol – kruh, ktorý je považovaný za dokonalý tvar symbolizujúci pôvod života. Nemá začiatok ani koniec, preto je symbolom večnosti, boha a jednoty. Z hľadiska mužských a ženských princípov predstavuje symbol ženskosti, ženskej energie, ducha a sily. Znamená kolobeh Slnka, Mesiaca, Zeme, karmu alebo kruh života. Cyklus Odyssey, 2022 alebo Variácie, 2023 sú takýmto kolobehom príbehov.

V tvorbe Katky Alexy Fígerovej sa farebné plochy často prekrývajú, zdanlivo nám pomáhajú vstúpiť do neznámych diaľav, iné sa k nám zase tajomne približujú. Symbolizujú dialektiku spojenia jej zážitkov, predstáv a snov, ale aj intelektuálnej hry a duchovného uvedomenia si seba samej. Svetlo, ktoré vymedzilo tmavým plochám príslušné hranice, určuje pravidlá aj v sochárskych dielach ako Hra o trón, 2020, Nočný motýľ, 2021 alebo magických maľbách Záhrada zimného slnovratu, 2018 a Záhrada na pobreží, 2023. Ako vo všetkých dielach umelkyne
aj v týchto už samotné názvy naznačujú podstatný význam obsahu.

K celej umeleckej tvorbe Katky Alexy Fígerovej sa mi hodia Kandinského slová z knihy O duchovnosti v umení: „Farba je prostriedok bezprostredného pôsobenia na dušu. Farba je klávesnica. Oko je úderné kladivko. Duša je klavír s mnohými strunami. Umelec je ruka, ktorá úderom na ten alebo iný kláves spôsobí vibráciu duše.“
Jej maliarske a sochárske diela sú toho dôkazom.